Streľba z kuše rozhodne nepatrí medzi úplne najbežnejšie koníčky či športové disciplíny. Napriek tomu sa tomuto športu venuje stále viac nadšencov. Organizujú sa do klubov a pripravujú zaujímavé podujatia aj pre širšiu verejnosť. A kedy a za akých podmienok sa môže kuša označovať ako historický a možno aj cenný zberateľský kúsok? O historickú kušu sa jedná v prípade, že ide o vzor používaný maximálne do roku 1920. Bežne sa však používajú oveľa staršie modely. Sú to väčšinou repliky stredovekých kuší. Ak niekto používa výnimočne originály, potom ich pôvod treba hľadať skôr v tom 19. storočí.
Kuša nepatrí medzi top koníčky.
Verné repliky kuší
Väčšina nadšencov používa a strieľa na terč z novo postavených replík stredovekých kuší. Vychádza sa vždy z originálu, takže sa osadzujú dobové mieridlá aj spúšťacie mechanizmy. Totožné s tými v čase stredoveku. Hoci sa to nezdá, streľba z takýchto kuší môže byť veľmi presná. A čoho sa vyrábajú? U historických kuší sa tetivy splietajú podľa pôvodných receptúr. Väčšinou ide o zvieracie šľachy, prípadne ľan alebo hodváb. Pažba je z dreva a lučište sa u starých kuší vyrába z ocele. V stredovekých bitkách sa strelami z kuše prerážalo aj železné brnenie rytierov. V 12. storočí dokonca uvalil jeden z pápežov kliatbu na toho, kto by použil túto bezbožnú zbraň proti kresťanovi. Výnimku k ich používaniu paradoxne mali križiacki rytieri.
Kuša patrila v stredoveku medzi dôležité zbrane.
Čo kuša a bezpečnosť jej používania?
Kuša je zbraň a pri jej používaní je bezvýhradne nutné dodržiavať pravidlá bezpečnej manipulácie. Šíp vystrelený aj z historickej kuše sa dá svojou kinetickou energiou porovnať s niektorými strelami ručných strelných zbraní. Dôležitým parametrom je takzvaná hybnosť strely. Tá súvisí s váhou projektilu a v tomto smere je strela z kuše už porovnateľná s výkonným puškovým strelivom. Účinný efekt je u strely z kuše naozaj obrovský, obzvlášť do mäkkých materiálov. Strela z kuše prechádza takýmto materiálom ako nôž maslom.