História dáždnikov je dlhá a bohatá. Od prvého jednoduchého z palmových listov kedy po mnohé roky bol dáždnik synonymom bohatstva, až po modernú dobu, kedy sa dáždnik považuje za bežný doplnok. Ten ovplyvnil našu históriu mnohými zaujímavými spôsobmi. Pokrok v technológii, meniaci sa vkus a použitie v náboženstve, toto všetko pomohlo dáždnikom pre rast a prosperitu k tomu, aby sa stal jedným hlavných spôsobov ako sa chrániť pred dažďom.
Dámsky dáždnik ktorý skvelo splní svoj účel.
Ako vznikol slnečník a dáždnik
Slnečník sa prvý krát objavil v starom Egypte pred viac ako 3000 rokmi. Navrhnutý a vyrobený bol za účelom chrániť členov šľachty a kráľovského rodu pred silným slnečným žiarením a tak podporiť ich životný štýl, ktorý požadoval bledú pokožku. Egypťania nikdy nepotrebovali inovovať svoje slnečníky na vodotesné, a teda vyrobiť dáždniky. Dáždnik bol preto objavený až v 11. storočí pred n. l. v Číne, a ako prvé boli kožené dáždniky. Predávali sa za veľmi vysokú cenu a slúžili len šľachte a kráľovskej rodine. Aj napriek popularite sa im v tejto dobe nepodarilo preraziť do Európy až do skorej fázy druhého tisícročia nášho letopočtu. Egyptské drahé ne-vodotesné slnečníky sa rozšírili do Grécka a Ríma kde boli používané výhradne veľmi bohatými ženami. Dovtedy sa dáždnik považoval u mužskej populácie za výhradne ženský doplnok, čo patrilo v pánskej elegancii pod ich úroveň, a ich pýcha ich donútila ešte dlho znášať silné slnko a dážď len s klobúkom a kabátom.
Pánsky dáždnik ktorý vás skvelo ochráni proti dažďu.
Dáždniky ako ich poznáme dnes
Pád rímskej ríše priniesol koniec slnečníkov v dámskej móde. Až po renesancii v Taliansku, Francúzsku a Anglicku sa dáždnik vrátil do módy. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo ovplyvnené príbehmi a obrazmi zo vzdialených ázijských krajín. Na začiatkoch sa niesol v ženskom duchu až kým slávny Angličan Jonas Hanway (cestovateľ a filantrop) začal nosiť viac robustný a mužský dáždnik pri každom verejnom vystúpení. Najskôr to poburovalo spoločnosť, no jeho tvrdohlavosť sa neskôr vyplatila. Anglická spoločnosť začala prijímať dáždnik ako všeobecný doplnok pre každého. Dáždniky sa začali nosiť tak bežne, že dokonca ich páni aj dámy nosili aj keď nepršalo. Za sucha sa však museli nosiť tak, aby sa držali nie na rukoväti ale v strede s rukoväťou obrátenou k zemi. Postupne sa tento trend rozšíril aj do celej Európy. Vynálezcom dáždnikov sa podarilo zlepšiť mechanickú konštrukciu a vytvárať početné druhy pre mužov aj ženy, ktoré používame a poznáme aj dnes.