Kódovanie a rozlúštenie logických hádaniek je základnou zručnosťou detí. Niektoré sa naučia v škole, iné prichádzajú ako súčasť zdravého vývoja a myslenia popri iných veciach, ktoré sa v priebehu prvých rokov učia spoznávať. Existujú interaktívne hračky, ktoré sú akýmsi kódovacím zariadením a teda podporujú detské myslenie k tomu, aby ho rozlúštilo. Deti sa tak učia cenným kognitívnym schopnostiam akými sú aj kritické myslenie či riešenie problémov. V konečnom dôsledku to potrebujú aj do svojho budúceho života.
Domáca úloha hrou
Interaktívne hračky sú vyrábané s myšlienkou premieňať domácu úlohu na hru. Väčšina takýchto hračiek funguje spolu s nejakou funkciou, ktorá má deti naučiť aj kombinovať príkazy, aby hračka vydávala zvuky, svetlá či pohyb. Môžeme ich vidieť na trhu pre všetky vekové kategórie. Hoci sa vám kódovanie ako také môže zdať príliš komplikované pre tých najmenších, level náročnosti je samozrejme prispôsobené k veku dieťaťa. Niekedy aj tie najjednoduchšie hračky (podľa nás dospelých) učia deti rozmýšľať v kódovacom alebo dekódovacom smere. Aj tá hádam najjednoduchšia hra – fyzické skladanie stavebných kociek – poskytuje takýto typ „učenia“ a vnímania. To, aby nepopadali, alebo aby vytvárali akýsi vzor, si vyžaduje u tých najmenších množstvo vnímania a logického myslenia. Pre tie staršie deti sú skvelé rôzne hlavolamy alebo robotickí „kamaráti“. Dnes už môžete nájsť skutočne sofistikované hračky, ktoré nútia deti aj k fyzickej aktivite. To znamená, že okrem vysedávania pred počítačmi (čo im tiež poskytuje samozrejme množstvo poznatkov), sa môžu učiť za pochodu, vonku alebo so svojimi kamarátmi.
Podľa čoho vyberať hračky
Pri výbere tej správnej hračky si všímajte na obale predovšetkým odporúčaný uvedený vek pre deti, pre ktoré je určená. Samozrejme každé dieťa je individuálne. Niektoré môže byť v skoršom veku zvedavejšie a fyzicky zdatnejšie. Budete potrebovať pomerne skoro prvé detské topánky. Iné môže byť zas „lenivejšie“ na prvé kroky, no oveľa vnímavejšie a intelektuálnejšie. Rýchlejšie pochopí hádanky, hlavolamy či viazanie šnúrok a podobne. Dôležité je neporovnávať deti navzájom, ale venovať sa každému individuálne.