Kuša je podobne ako prak, či luk mechanická strelná zbraň, ktorá vystrelí strelu vymrštením po uvoľnení nahromadenej sily. Ako munícia sa používajú šípy alebo šipky, v menšej miere aj kamene alebo olovené gule. Ak sa pozrieme na jej rôzne pomenovania, archaicky sa jej povie samostrel a po latinsky balista – podľa obliehacieho stroja používaného Rimanmi v staroveku.
My sa však prenesieme o pár storočí neskôr – do stredoveku – kedy zažila svoj najväčší rozkvet, najmä vo francúzskych, nemeckých, byzantských, janovských, husitských ale aj v iných európskych armádach.
Kuša ako nástroj samotného diabla
V Európe sa kuša dochovala pravdepodobne z rímskych čias, kedy si ju osvojili aj nájazdnícke germánske kmene. Tie sa neskôr stali nástupníckymi štátmi rozpadnutej Západorímskej ríše. Význam používania kuší však narástol až v 12. storočí. Práve z tých čias sa nám dochovali rôzne písomnosti o cirkevných zákazoch. Pre cirkev bola totiž kuša diablov nástroj. Čiže sa mohla používať len na neveriacich…
Prečo sa kuša v stredoveku tak uchytila? Hlavným dôvodom bol ten, že nie je až tak náročná na výrobu a materiál ako luk. Zároveň netrvalo tak dlho, naučiť sa z nej strieľať. Lukostrelec totiž cvičí aj niekoľko rokov, často už od detstva, kým si strieľanie z neho osvojí. S kušou sa z vás stal čarostrelec za niekoľko mesiacov, ba aj týždňov. Preto sa používali hlavne pri obrane veľkých miest, kde ju mohli používať aj menej skúsené milície alebo civilné obyvateľstvo. Výhodou bolo aj to, že sa nabíjala mechanicky tzv. heverom, čiže sa kušostrelec až tak neunavil a mohol strieľať teoreticky donekonečna. Tradiční lukostrelci dokázali vystreliť len niekoľko desiatok šípov, kým mali silu v chrbte.
Kuša používaná dnes
Zatiaľ čo v časoch minulých bola kuša dokonalou zbraňou pre obrancov hradov, námorníkov, zbojníkov, či – v jej menšom prevedení – nájomných vrahov, dnes sa už samozrejme proti človeku nepoužíva. Výnimku možno tvoria zmienky o použití kuše špeciálnymi jednotkami pre jej tichý výstrel. Dnes sa používajú skôr pre športové účely pri streľbe na terč alebo rekreačne. V niektorých štátoch sa stále používajú na lov lesných zvierat alebo ako alternatíva k harpúne.