Zbrane používané v strovekom Grécku, Ríme a Asýrii

Štandardný

Staroveké grécke zbrane

Grécke armády boli založené na pechote, v ktorej boli tzv. hopliti. Hoplit si musel zaobstarať svoje vlastné brnenie a zbrane, čiže zvyčajne to boli muži zo strednej a vyššej spoločenskej triedy. Hopliti boli chránení prilbami, panciermi na hrudi a na chrbte, a chráničmi holenných kostí. V rukách niesli bronzové štíty a zbrane väčšinou 1,8 m dlhé kopije vyrobené z dreva s kovovým hrotom. Ďalšie zbrane, ktoré využívali boli meče a dýky.

Keď išli do boja, hopliti pochodovali v riadkoch so svojimi štítmi prekrývajúcimi sa, za účelom získania kovového obranného múru. Len bohatí vojaci si mohli dovoliť vlastniť koňa a títo niesli dve zbrane – vrhacie kopije a meče. Chudobnejší vlastnili zbrane ako luky a šípy či praky a nemali na sebe žiadne brnenie. Aténčania mali tiež veľké námorníctvo. Lode boli nazývané trirémy. Boli to lode s tromi radmi vesiel (trojveslice). Dva rady boli v podpalubí a tretí rad bol na lodnej palube. Tieto lode boli vyzbrojené baranidlom na predku lode, aby tak zasiahli loď nepriateľa.

zbrane

Hoplit – grécky vojak

Rímske zbrane a výstroj

Rímsky legionár nosil helmu zvanú cassis. Trup mal chránený segmentovaným brnením zvaným lorica segmentata. Tento názov pochádza zo slov „loricate“ v preklade „pokrytý pancierom“ a „segmentare“ v preklade„členitý“. Taktiež sa chránil štítom, ktorý bol vyrobený z niekoľkých vrstiev dreva potiahnutým kožou, tzv. scutum. Vojaci boli ozbrojení kopijami no ich hlavné zbrane boli krátke meče zvané gladius. Okrem hlavných bojovníkov na koňoch tam boli aj pomocní vojaci – pechota.

Vojaci sa po skončení svojej služby, čo bolo po 25 rokoch, stali bežnými rímskymi občanmi. Počas svojej služby, keď boli na cestách, vojaci museli pochodovať stálym tempom. Bežne takto pochodovali 30 km za deň. Na konci každého dňa si postavili tábor, vykopali priekopu a zeminu použili na postavenie opevnenia. Pri bojoch, rovnako ako Gréci, tiež vytvárali štítmi nad hlavami útvar zvaný testudo (latinské slovo pre korytnačky).

zbrane

Vojaci z rímskej pechoty

Asýria

Asýrčania boli ľudia obývajúci terajší Irak. Ovládali svoju krajinu v rokoch 900 pred n. l. až 612 pred n. l. Pri bojoch používali zbrane najmä luky, šípy a meče. Používali tiež veľké zbrane nazývané baranidlá alebo barany na drevenom voze na kolesách. Baran je zbraň, dlhá drevená tyč s kovovým hrotom. Baran bol upevnený na lanách a keď ho rozkývali a rozohnali, dokázali ním rozmlátiť brány a hradby.

Neskôr Macedónci vynašli katapult poháňaný krúteným lanom. Lano bolo skrútené čo najpevnejšie a potom spustené čím vypaľovalo náboj. Náboje boli kamene. Neskôr katapult využívali aj Rimania.

zbrane

Asýrsky vojak